www.wikidata.be-by.nina.az
Varshava polsk Warszawa polskae vymaylenne i stalica Polshchy z 1596 g Aficyjnaya nazva Stalichny gorad Varshava polsk Miasto Stoleczne Warszawa Naselnictva 1 727 mln zhyharoy 2014 2 z prygaradami 2 88 mln 2009 Varshava 9 y pa kolkasci naselnictva gorad ES Ploshcha gorada 516 9 km ploshcha garadskoj aglameracyi Obszar Metropolitalny Warszawy 6100 43 km Gorad Varshava polsk Warszawa Gerb d Scyag Kraina PolshchaVayavodstva MazaveckaePavet Gorad na pravah pavetaKaardynaty 52 13 48 pn sh 21 00 40 u d H G Ya OUnutrany padzel 18 rayonay 2013 Kiraynik Rafal TshaskoyskiZasnavany XIII stagoddzePloshcha 517 24 km Vyshynya centra 103 mVodnyya ab ekty VislaNaselnictva 1 860 281 chal 31 sakavika 2021 1 Chasavy poyas UTC 1 letam UTC 2Telefonny kod 22Pashtovyya indeksy 00 000Aytamabilny kod WA WB WD WE WF WH WI WJ WK WN WT WU WW A C E X Y WW F G H J W WW K L M N P R S U V WX Y WX WYTERC 1465011Aficyjny sajt um warszawa pl polsk angl Varshava na karce Polshchy Medyyafajly na VikishovishchyPort na race Visla prykladna za 260 km ad uzbyarezhzha Baltyjskaga mora mizhnarodny aeraport Mashynabudavanne aytabudavanne elektratehnichnae i insh metalaapracoyka i metalurgiya himichnaya parfumernaya paligrafichnaya lyogkaya pramyslovasc Universitet 1818 Nacyyanalny muzej arhealagichny muzej Teatr Velki Teatr Pa polsku Teatr naradovy i insh Mizhnarodny muzychny festyval Varshayskaya vosen arganizavany y 1956 Tadevusham Berdam i Kazimiram Serockim Metrapaliten Varshava dala imya Varshayskaj kanfederacyi Varshayskamu gercagstvu Varshayskamu dagavoru i adpavednaj arganizacyi Varshayskaj kanvencyi Zmest 1 Gistoryya 1 1 Syarednyavechcha 1 2 Rech Paspalitaya 2 Demagrafiya 3 Klimat 4 Administracyjny padzel 5 Geagrafiya 6 Pramyslovasc 7 Transpart 7 1 Aytamabilny transpart 7 2 Garadski transpart 7 3 Chygunka 8 Adukacyya i navuka 9 Kultura i mastactva 9 1 Teatry 9 2 Muzyka 10 Garady pabracimy 11 Vyadomyya asoby 12 Slavutasci 12 1 Hmarachosy 13 Znoski 14 SpasylkiGistoryya PravicAsnoyny artykul Gistoryya Varshavy Syarednyavechcha Pravic Reshtki garadskoga muru 1350 g Pershym paselishcham na terytoryi suchasnaj Varshavy bylo zasnavanae y IX st Staroe Brudna yakoe praisnavala da XI st Novae ymacavanae paselishcha Yazduy uznikla y XIII st i bylo znishchana vojskam Mindoyga y 1262 g Pershyya pismovyya zgadki pra Varshavu nalezhac da peryyadu z 1281 da 1321 gg U 1334 g knyaz Trajdzen I naday Varshave Kulmskae prava i tady y goradze pasyalilasya shmat kupcoy z Toruni U XIV st Varshava yvahodzic u sklad ab yadnanaj Polshchy i stanovicca chastkaj Cherskaga gercagstva U gety chas u Starym goradze byli pabudavanyya dva sheragi garadskoga muru U 1380 g byy zasnavany Novy gorad yaki y 1408 g taksama atrymay Kulmskae prava U 1413 g Yanush I Starejshy peranyos stalicu mazaveckaga Cherskaga gercagstva z Cherska y Varshavu Paslya Kreyskaj unii gorad hutka razvivaecca dzyakuyuchy vygadnamu geagrafichnamu stanovishchu pamizh abedzvyuma stalicami Vilnyaj i Krakavam U 1548 g karaleva Bona Sforca peranosic svoj dvor z Vavelyu y Krakave va Uyazdoyski zamak u Varshave Rech Paspalitaya Pravic U 1526 paslya spynennya dynastyi mazaveckih knyazyoy Varshava daluchana da Karaleystva Polskaga U XVI st tut prahodzili pasyadzhenni sejma u 1573 adbylisya pershyya karaleyskiya vybary Z 1596 Varshava stalica Polshchy Pad chas Polska shvedskaj 1655 60 i Paynochnaj vojnay Varshava byla neadnarazova razburana shvedskimi vojskami ale hutka adbudoyvalasya Z drugoj palovy XVIII st Varshava z yaylyaecca vazhnejshym palitychnym ekanamichnym kulturnym i asvetnickim centram krainy Shmatlikiya pomniki Varshavy y vyniku Drugoj susvetnaj vajny byli razburany ale y paslyavaennyya gady adbudavanyya Tamu adrestayravany gistarychny kompleks u centry Varshavy z yaylyaecca svajgo rodu astraykom pamyaci ab staroj davaennaj Varshave i suvyazzyu chasoy U 1980 godze yon byy zaneseny y spis pomnikay Susvetnaj spadchyny YuNESKA Demagrafiya PravicKlimat PravicAsnoyny artykul Klimat Varshavy Klimat Varshavy umerana kantynentalny z myakkaj zimoj i cyoplym vilgotnym letam Syarednyaya temperatura yzimku ad 2 C da 5 C uletku ad 15 da 20 C Klimat Varshavy adzin z najbolsh kamfortnyh syarod garadoy umeranaga poyasa spyakota vyshej 30 C byvae redka i karotkachasova marazy nizhej 15 C taksama byvayuc redka Vosen zacyazhnaya i cyoplaya vyasna pryhodzic pastupova Klimat Varshavy norma 1981 2010 Pakazchyk Stu Lyut Sak Kra Maj Cher Lip Zhni Ver Kas Lis Sne GodAbsalyutny maksimum C 13 0 17 0 22 0 30 4 32 8 35 1 35 9 36 0 31 1 25 0 18 9 15 0 36 0Syaredni maksimum C 0 6 1 9 6 6 13 6 19 5 21 9 24 4 23 9 18 4 12 7 5 9 1 6 12 6Syarednyaya temperatura C 1 8 0 6 2 8 8 7 14 2 17 0 19 2 18 3 13 5 8 5 3 3 0 7 8 5Syaredni minimum C 4 2 3 6 0 6 3 9 8 9 11 8 13 9 13 1 9 1 4 8 0 6 3 4 6Absalyutny minimum C 31 27 2 22 2 7 2 2 8 1 6 5 0 3 0 2 9 6 17 22 8 31Norma apadkay mm 27 26 31 34 56 69 73 64 46 32 37 34 529Krynica Nadvor e i klimat Administracyjny padzel Pravic Rayony Varshavy Varshava mae status paveta powiat i skladaecca z 18 rayonay dzielnic Varshava mae dva gistarychnyh centra Stary gorad Stare Miasto i Novy gorad Nowe Miasto u rayone Srudmesce Srodmiescie Geagrafiya Pravic Barbakan Karaleyski zamakStary gorad Krapasnyya sceny XIV XV st Kascyol Sv Yana XIV st Barbakan arh Dzh Batysta 1548 Kamyanicy XV XVIII st Novy gorad Farny kascyol XV st Karaleyski zamak 1598 1619 Kalona Zhygimonta III na Zamkavaj ploshchy 1644 Klyashtary i kascyoly XVI XVII st Palacy XVII XVIII st Pramyslovasc PravicGorad z yaylyaecca centram mashynabudavannya himichnaj pramyslovasci vytvorchasci budaynichyh materyyalay i insh Transpart PravicAytamabilny transpart Pravic Gorad z yaylyaecca galoynym transpartnym vuzlom Mazovii Praz gorad prahodzyac 5 hutkasnyh darog S2 S7 S8 S17 S79 2 nacyyanalnyya darogi DK61 i DK79 i 10 myascovyh darog DW580 DW631 DW633 DW634 DW637 DW638 DW719 DW724 DW801 i DW898 Paslya razburennyay Drugoj susvetnaj vajny Varshayskaga paystannya i paslyavaennaga znosu dahodnyh damoy bylo pabudavana i pashyrana nekalki transpartnyh shlyahoy Adnak u nastupnyya dzesyacigoddzi azh da 1990 h transpartnyya investycyi byli nedastatkovymi Varshava doygi chas byla adnoj z nyamnogih eyrapejskih stalic bez metro Tolki y 2012 godze gorad byy zluchany z eyrapejskaj setkaj aytastrad shlyaham pashyrennya arteryi A2 ad Strykava Zaraz isnue bolsh za 55 km varshayskaj kalcavoj darogi Pracyaglasc usyoj kalcavoj darogi planuecca prykladna 85 km Akramya tago prykladna za 30 km ad Varshavy prahodzic kalcavaya daroga pa marshruce DK50 Adnoj z galoynyh zadach gorada z yaylyaecca razviccyo garadskoj transpartnaj setki yakaya mozha stac alternatyvaj pryvatnamu aytamabilnamu transpartu rolya yakoga y centry gorada budze abmezhavanaya U 1999 godze y centry gorada stvorana zona platnaj parkoyki Garadski transpart Pravic Sistema garadskoga transpartu skladaecca z aytobusnyh linij tramvayay metro i garadskoj chygunki Use linii kaardynuyucca Upraylennem gramadskaga transpartu U apytanni pravedzenym u 2018 godze 84 acanili gramadski transpart u Varshave yak dobry i velmi dobry u toj chas yak u apytanni 2020 goda 93 meli acenki dobra i velmi dobra i dadatkova 45 respandentay zayavili shto karystayucca im kozhny dzen ci amal kozhny dzen Chygunka Pravic Pershaya chygunachnaya liniya y Varshave byla adkryta y 1845 godze razam z Venskim vakzalam Varshayski chygunachny vuzel uklyuchae 8 mizhgarodnih i prygaradnyh chygunak yakiya vykarystoyvayuc za vyklyuchennem Varshayskaj chygunki adnolkavuyu infrastrukturu Kompleks vakzalay i prypynachnyh punktay utvarae Varshayski chygunachny vuzel Haraktaryzuecca zorkapadobnaj planiroykaj z shyrotnymi liniyami ynutry gorada mizhgarodnimi dlya pasazhyrskaga ruhu i akruzhnymi dlya gruzavoga i tranzitnaga ruhu U Varshave 6 bujnyh chygunachnyh vakzalay Centralny Gdanski Syaredmeski Vilenski Ushodni i Zahodni i bolsh za 40 menshyh stancyj i pasazhyrskih prypynkay Adukacyya i navuka PravicU goradze razmyashchaecca Polskaya AN Nacyyanalnaya bibliyateka Varshayski yniversitet bujneshy navuchalny i navukovy centr Polshchy zasnavany y 1816 U Varshave kalya 40 muzeyay Kultura i mastactva PravicTeatry Pravic Pershaya teatralnaya zala y Varshave byla stvorana y letnyaj syadzibe Ganny Yagelonki y Uyazdove Tam 12 studzenya 1578 g padchas vyasellya Yana Zamojskaga i Krystyny Radzivil y prysutnasci karalevy i karalya Stefana Batoryya adbylosya insceniravanne Yanam Kahanoyskim Adkaz grechaskim paslam U 1748 g byy uzvedzeny pershy budynak publichnaga teatra pad nazvaj Aperalnaya U Varshave nalichvaecca kalya 30 bujnejshyh pastayannyh teatray Syarod ih najbujnejshymi z yaylyayucca Nacyyanalny teatr zasnavany y 1765 g i Vyaliki teatr Nacyyanalnaya opera zasnavany y 1778 g Shtogod u pachatku lipenya prahodzic Mizhnarodny festyval vulichnaga mastactva Mazavecki muzychny teatr Scena Polskaga teatru Zala imya Stanislavy Manyushki y Vyalikim teatryMazavecki muzychny teatr Novy teatr Och Teatr Studio Buffo Teatr 6 paverh Teatr Ateneum Teatr Baj Teatr Capitol Teatr Kalegium Nobilium Dramatychny teatr Teatr Drugaya zona Teatr Guliver Teatr Imka Teatr Kamyanica Teatr kamedyi Teatra Kvadrat Teatr lyalek Teatr yunaga gledacha Muzychny teatr Roma Teatr na Voli Teatr Ahoty Teatr Paloniya Polski teatr Teatr imya Zygmunt Gyubner Teatr Rampa TR Warszawa Teatr Sabat Teatr studyya Teatr Sirena Suchasny teatr Yayrejski teatr Varshayskaya kamernaya opera Potem o tem Polskaya karaleyskaya operaMuzyka Pravic Nacyyanalnaya filarmoniya znahodzicca y Varshave Vyalikiya muzychnyya kancerty arganizuyucca y asnoynym u Kangres hole na Nacyyanalnym stadyyone u Torvar hole na ipadrome Sluzhavec i aeraporce y Bemove a menshyya u teatrah Garady pabracimy PravicVarshava z yaylyaecca goradam pabracimam nastupnyh garadoy 3 Koventry Vyalikabrytaniya 1957 San Dyega ZShA 1960 Chykaga ZShA 1960 4 Madryd Ispaniya 1981 Dzyuseldorf Germaniya 1989 Regiyon Il de Frans Francyya 1990 Taronta Kanada 1990 Hamamacu Yaponiya 1990 Berlin Germaniya 1991 Gaaga Niderlandy 1991 Stambul Turcyya 1991 Tel Aviy Izrail 1992 Maskva Rasiya 1993 Harbin Kitaj 1993 Kiey Ukraina 1994 Sent Ecen Francyya 1995 Tajbej Kitajskaya Respublika 1995 Seul Respublika Kareya 1996 Grozny Rasiya 1997 Rya de Zhanejra Braziliya 1997 Sankt Pecyarburg Rasiya 1997 Vilnyus Litva 1998 Paryzh Francyya 1999 gorad partnyor Hanoj V etnam 2000 Vena Aystryya 2001 Astana Kazahstan 2002 Ryga Latviya 2002 Budapesht Vengryya 2005 Osla Narvegiya 2005 Bangkok Tajland 2010 Harkay Ukraina 2011 Vyadomyya asoby PravicMarak Edelman Agneshka Asecka Yan Tomash Gros Vilgelm Kalinski Yanush Korchak Beata Tyshkevich Kshyshtaf Keslyoyski Agneshka Holand Ganna Maryya Yopek Kamila Skalimoyskaya Mikalaj Alyaksandravich Manis Magdalena Radzivil 1861 1945 dzeyach belaruskaga kulturnaga ruhu mecenatka Mihal Fedaroyski 1853 1923 belaruski i polski falklaryst etnograf arheolag Markus Klingberg 1918 2015 savecki shpiyon u Izraili byy galoynym infekcyyanistam BSSR Yaygen Barysavich Meve 1910 1990 ftyziyatr pulmanolag Doktar medycynskih navuk 1964 prafesar 1965 Slavutasci PravicLazenkoyski palac Varshayskaya fondavaya birzha Palac kultury i navuki Pomnik Zhegoce Varshava Saksonski palac strachanaya spadchyna Pomnik Yuzafu Panyatoyskamu Palac Sapegay Miroyskiya zaly Varshayskiya filtry vady Varshayski zaaparkHmarachosy Pravic Varshayski gandlyovy centr Varshayski finansavy centr Interkantynental Varshava ORKO Tayer Babka Tower TP SA Tower Rondo 1Znoski https bdl stat gov pl api v1 data localities by unit 071412865011 0918123 var id 1639616 amp format jsonapiPraverana 7 kastrychnika 2022 Glowny Urzad Statystyczny Baza Demografia Ludnosc Stan ruch naturalny i wedrowki ludnosci w I kwartale 2014 r stan na 30 06 2019 1 Arhivavana 26 snezhnya 2018 Sajt gorada Varshava polsk 4 maya 2005 Arhivavana z pershakrynicy 5 lipenya 2014 Praverana 26 sakavika 2014 https web archive org web 20120606050131 http www chicagosistercities com our php Arhivavana6 chervenya 2012 Arhivavana 6 chervenya 2012 Arhivavana 6 chervenya 2012 Chicago Sister Cities angl Arhivavana 6 chervenya 2012 Spasylki Pravic Na Vikishovishchy yosc medyyafajly pa teme VarshavaArtykulu nestae spasylak na krynicy Zmest artykulay music byc pravyaralnym abo ih moguc vydalic Mozhace adredagavac artykul dadac spasylki na aytarytetnyya krynicy Uzyata z https be wikipedia org w index php title Varshava amp oldid 4536535