www.wikidata.be-by.nina.az
V etna m v etn Việt Nam Sacyyalisty chnaya Respu blika V etna m v etn Cộng Hoa Xa Hội Chủ Nghĩa Việt Nam dzyarzhava y Paydnyova Ushodnyaj Azii Terytoryya 330 tys km Pracyaglasc suhaputnyh mezh 3880 km u t l z Kitaem 1300 km z Laosam 1650 km z Kambodzhaj 930 km Marskaya beragavaya liniya 3200 km Aficyjnaya mova v etnamskaya alfavit na asnove lacinki Grashovaya adzinka v etnamski dong 1 dolar ZShA 19 150 dongay 1 eyra 25 800 dongay sakavik 2010 Nacyyanalnae svyata Dzen nezalezhnasci 2 verasnya 1945 g Sacyyalistychnaya Respublika V etnamv etn Cộng hoa Xa hội chủ nghĩa Việt Nam Scyag V etnama Gerb V etnamaDeviz Dộc lập tự do hạnh phuc Nezalezhnasc Svaboda Shchasce Gimn Tiến Quan ca Data nezalezhnasci 2 verasnya 1945 ad Francyi Aficyjnaya mova V etnamskayaStalica HanojNajbujnejshyya garady Hashymin HanojForma kiravannya Sacyyalistychnaya respublikaPrezident Prem er ministr Starshynya Nacyyanalnaga Shodu Generalny sakratar KPVPloshcha Usyago vodnaj paverhni 65 ya y svece331 210 km 6 4Naselnictva Acenka 2013 Shchylnasc 89 693 000 chal 13 ya 272 chal km 46 ya VUP PPZ Razam 2013 Na dushu naselnictva 358 889 mlrd 38 y 4 001 287 132 y VUP naminal Razam 2013 Na dushu naselnictva 170 020 mlrd 58 y 1 895 576 134 y IRChP 2012 0 617 syaredni 127 y Etnaharonim V etnamcyValyuta V etnamski dong VND Aviyakampaniya Vietnam AirlinesInternet damen vnKod ISO Alpha 2 VNKod ISO Alpha 3 VNMKod MAK VIETelefonny kod 84Chasavyya payasy 7Administracyjna terytaryyalnae dzyalenne 59 pravincyj i pyac garadoy centralnaga padnachalennya Aproch Hanoya najbolej bujnyya Hashymin 6 1 mln zhyharoy Hajfon 1 8 mln Kantha 1 1 mln Danang 0 8 mln Zmest 1 Pryroda 2 Gistoryya 3 Dzyarzhayny lad i palityka 3 1 Centralnyya organy ylady 3 2 Myascovyya organy ylady 3 3 Sudovaya sistema 3 4 Palitychnyya partyi 3 5 Dzyarzhaynyya svyaty i simvolika 4 Naselnictva 5 Ekanomika 6 Kultura 7 Uzbroenyya sily 8 Belaruska v etnamskiya adnosiny 9 ZnoskiPryroda PravicBolshuyu chastku terytoryi zajmayuc nevysokiya i syarednevyshynnyya gory Najbolsh uzvyshanaya paynochna zahodnyaya chastka hrybet Haanglenshon z vyarshynyaj Fanshypan 3143 m Uzdoyzh zahodnih mezhay cyagnucca gory Chyangshon Anamskiya z lakalnymi plaskagor yami i plato najbolshyya Kantum i Daklak na poydni Kalya yzbyarezhzhay niziny najbolsh znachnyya y deltah rek Mekong kalya 50 tys km i Hongha kalya 15 tys km Karysnyya vykapni znahodzyacca peravazhna na poynachy kamenny vugal zhaleznaya ruda volava svinec cynk malibden valfram tytan baksity hramity marganec fasfaryty i apatyty vyalikiya zapasy nafty i gazu y netrah shelfa Paydnyova Kitajskaga mora Klimat subekvataryyalny musonny na poynachy trapichny Zima na poydni garachaya na poynachy haladnavataya leta ysyudy garachae Syarednyaya temperatura studzenya na rayninah na poynachy 15 C na poydni 26 C lipenya adpavedna 28 C i 29 C U garah haladnej Vyluchayucca 2 sezony letni z syaredziny maya da syaredziny kastrychnika garachy i dazhdzhlivy zimovy z syaredziny kastrychnika da syaredziny sakavika cyoply i suhi Vosennyu byvayuc tajfuny u dalinah rek i na yzbyarezhzhy razburalnyya navadnenni Apadkay 1500 2000 mm za god u garah da 3000 mm Bolshaya chastka ih prypadae na letni sezon Reki gornyya karotkiya parozhystyya i mnagavodnyya bagatyya gidraenergiyaj sumarnyya resursy 15 mlrd kVt Na poydni nizhnyae cyachenne raki Mekong na poynachy syarednyae i nizhnyae raki Hongha Chyrvonaya Ma Prykladna 40 terytoryi amal vyklyuchna y garah pad vechnazyalyonymi subtrapichnymi i trapichnymi lyasami Vyshej za 600 700 m na poynachy i 1000 1200 m na poydni pobach z trapichnymi parodami rastuc dub buk kashtan hvoya Znachnyya ychastki asabliva y delce Mekonga zanyaty balotnaj raslinnascyu u prybyarezhnaj palase mangravyya zarasniki Nacyyanalny park Phong Nha Ke Bang Astravy V etnama Fukuok astravy Tho Chu arhipelag Kandaa astravy buhty Halong u tym liku Kat Ba chastkova arhipelag Spratli farmalna Paraselskiya astravy i insh Pyachora Shandong Gistoryya PravicAsnoyny artykul Gistoryya V etnama Gistoryya v etnamskaj dzyarzhaynasci nalichvae 2 5 tys gadoy na pracyagu yakih zahoyvalasya adzinaya kultura z centram u delce raki Chyrvonaj Najstarazhytnaj v etnamskaj dzyarzhavaj lichycca Vanlang syar 1 tys da n e Aulak i Namv et yakiya zmyanili yae y 2 st da n e byli zahoplenyya Kitaem Peryyad paynochnaj zalezhnasci yaki doyzhyysya prykladna 1 tys gadoy zavyarshyysya tolki y 10 st z abvyashchennem nezalezhnaj dzyarzhavy Dajkav et Dajv et paspyahova adbiyshaj sproby kitajcay adnavic svayo panavanne Stayshy adnoj z najmocnyh dzyarzhay Paydnyova Ushodnyaj Azii Dajv et u 13 st adbiy try yvarvanni mangolay u 15 st paslya shmatvyakovaj baracby padparadkavay dzyarzhavu Champa yakaya znahodzilasya y centralnaj chastcy suchasnaga V etnama u 11 15 i 18 st abaraniy svayu nezalezhnasc u vojnah z kitajcami U 17 st Dajv et raspaysya na dva knyastvy pad naminalnaj uladaj imperataray dynastyi Le U 19 st krainu ab yadnali praviceli dynastyi Nguenay yakiya peranesli stalicu z poynachy Thanglang suchasny Hanoj u centr Hyue U 1858 1884 V etnam zahapila Francyya gl Sajgonski dagavor padzyaliyshy yago na try chastki Tankin poynach Anam centr i Kahinhinu poydzen U Aname byla zahavanaya naminalnaya ylada imperatara Paslya yaponskaj akupacyi 1941 1945 u vyniku peramogi Zhnivenskaj revalyucyi V etnam 2 verasnya 1945 byy abveshchany nezalezhnaj dzyarzhavaj Demakratychnaj Respublikaj V etnam DRV Usled za getym bolsh vasmi gadoy 1945 1954 kraina adstojvala svoj suverenitet u vajne z Francyyaj Pershym prem er ministram i prezidentam Paynochnaga V etnama stay Ha Shy Min U lipeni 1954 byli padpisanyya Zheneyskiya damovy yakiya zamacavali nezalezhnasc suverenitet terytaryyalnuyu celasnasc krainy i yakiya pradugledzhvali yae mirnae yz yadnanne Adnak vykananne damoy bylo sarvana paydnyova v etnamskaj administracyyaj pry padtrymcy ZShA Amerykancy i ih sayuzniki yvyali svae vojski y Paydnyovy V etnam a y 1964 1968 i y 1971 1972 padvyargali DRV masiravanym bambardziroykam z pavetra i mora gl V etnamskaya vajna 27 studzenya 1973 u Paryzhy bylo padpisana Damova ab spynenni vajny i adnaylenni miru Vojski ZShA i voinskiya kantyngenty ih sayuznikay pakinuli krainu 30 krasavika 1975 u vyniku nastupu V etnamskaj narodnaj armii i paystannya myascovaga naselnictva paydnyova v etnamski rezhym byy skinuty 25 krasavika 1976 adbylisya yseagulnyya vybary y Nacyyanalny Shod adzinaj dzyarzhavy yaki 2 lipenya tago zha goda abvyasciy ab uz yadnanni krainy i abvyasciy stvarenne Sacyyalistychnaj Respubliki V etnam Dzyarzhayny lad i palityka PravicAsnoyny artykul Dzyarzhayny lad i palityka V etnama Pa forme praylennya V etnam SRV z yaylyaecca respublikaj Dzeyuchaya Kanstytucyya prynyata 15 krasavika 1992 goda Zgodna z Kanstytucyyaj kiruyuchaya rolya y dzyarzhave i gramadstve nalezhyc Kamunistychnaj partyi V etnama 2 3 Centralnyya organy ylady Pravic Vyshejshym organam dzyarzhaynaj ulady z yaylyaecca adnapalatny Nacyyanalny shod 2 yaki skladaecca z 498 3 deputatay yakiya vybirayucca na 5 gadoy useagulnym pramym galasavannem Tolki Nacyyanalny shod mozha prymac Kanstytucyyu i zakony Yon taksama azhyccyaylyae kantrol za vykanannem zakonay i Kanstytucyi U kampetencyi Nacyyanalnaga shodu znahodzicca razglyad spravazdach ab pracy Prezidenta Pastayannaga Kamiteta Nacyyanalnaga Shodu Urada Vyarhoynaga narodnaga Suda i Vyarhoynaj narodnaj prakuratury Shod scvyardzhae praekt byudzhetu ustalyoyvae abo admyanyae padatki Gety organ valodae pravam abirac vyzvalyac adklikac Prezidenta vice prezidenta Starshyni Nacyyanalnaga Shodu i yago namesnikay chlenay Pastayannaga Kamiteta Nacyyanalnaga Shodu Prem er ministra Starshyni Vyarhoynaga narodnaga Suda i Galoynaga prakurora Vyarhoynaj narodnaj prakuratury scvyardzhae prapanovu Prem er ministra ab pryznachenni abo adklikanni chlenay Urada admyanyae akty vyshejnazvanyh organay i sluzhbovyh asob u vypadku ih supyarechnasci Kanstytucyi zakonam abo pastanovay Nacyyanalnaga Shodu Syarod nekatoryh inshyh paynamoctvay Nacyyanalnaga Shodu prynyacce rashennya ab amnistyi ustalyavanne vaennyh i insh zvannyay rashenne pytannyay vajny i miru ratyfikacyya i denansacyya mizhnarodnyh dagavoray abo dagavoray z udzelam V etnama vyrashenne pytannya ab ysenarodnym referendume 2 4 Pastayanna dzeyuchym mizhsesijnym organam Nacyyanalnaga Shodu z yaylyaecca yago Pastayanny Kamitet Yon ab yaylyae vybary i sklikae sesii Nacyyanalnaga Shodu gavoryc pra Kanstytucyyu zakony i ykazy vydae ykazy pa daruchenni Nacyyanalnaga Shodu azhyccyaylyae kantrol za vykanannem Kanstytucyi i zakonay kantralyue dzejnasc Urada Vyarhoynaga narodnaga Suda i Vyarhoynaj narodnaj Prakuratury prypynyae dzeyanne aktay Urada Prem er ministra Vyarhoynaga narodnaga Suda Vyarhoynaj narodnaj Prakuratury yakiya supyarechac Kanstytucyi zakonah pastanovay Nacyyanalnaga Shodu i admyanyae ih akty yakiya supyarechac ykazam i rashennyam Pastayannaga Kamiteta Pastayanny Kamitet mae prava scvyardzhac prapanovu Prem er ministra ab pryznachenni vyzvalenni i adklikanni chlenay Urada i dakladvac pra geta Nacyyanalnamu shodu na blizhejshaj sesii 5 6 Kiraynikom dzyarzhavy z yaylyaecca Prezident adkazny perad Nacyyanalnym Shodam Yon abiraecca Nacyyanalnym shodam z liku deputatay na pyacigadovy termin U kampetencyyu Prezidenta yvahodzyac takiya paynamoctvy yak apublikavanne Kanstytucyi zakonay ukazay ynyasenne y Nacyyanalny shod prapanoy ab pryznachenni vyzvalenni abo adklikanni vice prezidenta i Prem er ministra starshyni Vyarhoynaga narodnaga Suda i Galoynaga prakurora Vyarhoynaj narodnaj Prakuratury zaklyuchenne ad imya SRV mizhnarodnyh dagavoray vydanne zagaday i rashennyay vyarhoynae kamandavanne yzbroenymi silami i insh 7 Vykanaychym organam Nacyyanalnaga shodu i vyshejshaj rasparadchym organam SRV z yaylyaecca Urad adkazny perad Nacyyanalnym Shodam yago Pastayannym Kamitetam i Prezidentam U sklad Urada yvahodzyac Prem er ministr vice prem ery ministry i inshyya chleny Na asnove aktay vyshejstayachyh organay Urad vydae pastanovy i rashenni a Prem er ministr rashenni i dyrektyvy 7 Myascovyya organy ylady Pravic U administracyjnym dachynenni V etnam skladaecca z 58 pravincyj i pyaci garadoy centralnaga padparadkavannya Hanoya Hashymina Hajfona Dananga i Kantho 3 U getyh garadah i pravincyyah dzejnichayuc narodnyya savety abiranyya naselnictvam organy dzyarzhaynaj ulady Termin ih paynamoctvay 4 gady Pravincyi padzelenyya na akrugi pavety u yakih yak paysyudna y garadah i vyoskah supolnascyah dzejnichayuc vybranyya naselnictvam narodnyya savety Z 1997 goda pravincyyam i inshym administracyjna terytaryyalnym adzinkam pradastaylena prava zajmacca zneshnegandlyovymi aperacyyami Sudovaya sistema Pravic Sudovaya sistema yklyuchae Vyarhoyny narodny sud u Hanoi i nizhejstayachyya narodnyya sudy y pravincyyah i bujnyh garadah Nacyyanalny shod mozha y asablivyh vypadkah napryklad kali zakranayucca intaresy nacyyanalnaj byaspeki stvarac svaim rashennem specyyalny organ sudavodstva Vyarhoyny narodny sud azhyccyaylyae kantrol za pracaj padvedamnyh ustanoy Pradstayniki nacyyanalnyh menshascej nadzeleny pravam karystacca y sudze rodnaj movaj Na dzyarzhaynym i pravincyjnym uzroynyah i y armii dzejnichayuc narodnyya inspekcyi kozhnaj z yakih kiruyuc adkaznyya supracoyniki prakuratury yakiya vykonvayuc zadachy kantrolyu za vykanannem zakona y dzyarzhaynyh ustanovah pryvatnyh arganizacyyah vajskoycami i gramadzyanskimi asobami Spravy na pracesah suddzya razglyadae sumesna z savetam narodnyh zasyadacelyay yakiya skladayucca z pyaci dzevyaci chalavek U kraine nalichvaecca zvysh 10 tysyach takih savetay Palitychnyya partyi Pravic Palitychnyya partyi kamunistychnaya partyya V etnama kiruyuchaya stvorana y lyutym 1930 goda na ab yadnaychaj kanferencyi kamunistychnyh grup yakaya prajshla y emigracyi y Gankongu yakiya isnavali z 1920 h gadoy Lidaram partyi stay Ha Shy Min U kastrychniku 1930 goda yana byla peranazvanaya y Kamunistychnuyu partyyu Indakitaya KPIK U lyutym 1951 goda KPIK byla peratvorana y Partyyu pracoynyh V etnama PTV Starshynyoj CK stay Ha Shy Min yaki zastavaysya na getaj pasadze da smerci y 1969 godze U snezhni 1976 PTV byla peranazvanaya y Kamunistychnuyu partyyu V etnama Generalnym sakratarom KPV stay Le Zuan yaki zastavaysya im da svayoj smerci y 1986 godze KPV z yaylyaecca adzinaj partyyaj u kraine pakolki Demakratychnaya i Sacyyalistychnaya partyi spynili svayo isnavanne y 1988 godze Syarod inshyh palitychnyh arganizacyj vyluchaecca Ajchynny front V etnama stvorany y 1955 godze i yklyuchyy u 1977 godze y svoj sklad Nacyyanalny front vyzvalennya Paydnyovaga V etnama 1960 1977 i Sayuz nacyyanalnyh demakratychnyh i miralyubnyh sil Paydnyovaga V etnama 1968 1977 U Ajchynny front V etnama yvahodzyac taksama Kamunistychnaya partyya Useagulnaya kanfederacyya pracoynyh stvorana y 1976 godze Sayuz kamunistychnaj moladzi Ha Shy Mina stvorany y 1931 godze Sayuz zhanchyn V etnama stvorany y 1930 godze i inshyya arganizacyi Dzyarzhaynyya svyaty i simvolika Pravic Dzyarzhaynyya svyaty vyhodnyya Tet Novy god tydzen vyhodnyh u studzeni abo lyutym adznachaecca pa mesyacava sonechnym kalendary adpavedna y svyata nyama fiksavanaj daty Dzen zasnavannya Kamunistychnaj partyi V etnama 3 lyutaga Dzen paminannya karalyoy Hung zvychajna adznachaecca y krasaviku adznachaecca pa mesyacava sonechnym adpavedna y svyata nyama fiksavanaj daty 30 krasavika Dzen vyzvalennya Paydnyovaga V etnama 1 maya Dzen pracaynikoy 2 verasnya Dzen nezalezhnasci ad Francyi z 1945 goda Naselnictva PravicNaselnictva 85 2 mln chal naturalny pryrost u 2007 1 3 u garadah prazhyvayuc 23 3 mln chal 27 3 Peravazhnaya nacyyanalnasc v ety U kraine prazhyvayuc taksama pradstayniki 54 narodnascyay i nekalkih etnichnyh grup zyaj taj tho kitajcy khmery myongi chamy ede dzharaj i insh Syarednyaya pracyaglasc zhyccya 71 god Asnoynyya religii budyzm 10 mln vernikay i katalicyzm 5 9 mln Na poydni krainy velmi yplyvovyya sekty kaadaj 2 3 mln i hoahaa 1 2 mln Ekanomika PravicNa kantynentalnym shelfe V etnama yosc vyalikiya zapasy nafty i gazu Peravazhna na poynachy i paynochnym zahadze zasyarodzhanyya radovishchy vuglya valframu cynku svincu apatytavyh zhaleznyh i margancavyh rud tytana volava Mayucca zapasy baksitay Kraina bagataya gidraresursami U aposhniya gady ekanomika krainy razvivaecca dosyc vysokimi tempami U 2007 pryrost VUP dasyagnuy rekordnaga za aposhnyae dzesyacigoddze pakazchyku 8 5 u absalyutnym vylichenni 71 2 mlrd dol ZShA abo 835 dol ZShA na dushu naselnictva U struktury VUP peravazhae pramyslovasc 41 8 znachnuyu rolyu gulyae sfera paslug 38 2 U toj zha chas kalya 75 naselnictva zanyata y selskaj gaspadarcy V etnam z yaylyaecca adnym z lidaray pa pastaykah na susvetny rynak rysu kavy chaya chornaga percu naturalnaga kauchuka i nekatoryh inshyh viday selskagaspadarchyh kultur Asnovu pramyslovaj vytvorchasci skladayuc elektraenergetyka naftavaya i vugalnaya pramyslovasc aktyyna razvivayucca elektratehnichnaya himichnaya tekstylnaya harchovaya galiny mashynabudavanne vytvorchasc budmateryyalay SRV padtrymlivae zneshneekanamichnyya suvyazi z bolsh za 120 dzyarzhavami i terytoryyami Zneshnegandlyovae abarachenne y 2007 peravysila 109 mlrd dol ZShA ekspart 48 4 mlrd dol impart 60 8 mlrd dol Asnoynyya artykuly ekspartu syraya nafta shvejnyya trykatazhnyya i abutkovyya vyraby morapradukty elektronika i vylichalnaya tehnika yakaya zbiraecca na myascovyh pradpryemstvah z impartnyh kamplektuyuchyh pradukcyya drevaapracoychaj pramyslovasci rys naturalny kaychuk kava chaj impartu mashyny i abstalyavanne GZM metalaprakat syravina dlya lyogkaj pramyslovasci elektronika i kamplektuyuchyya da yae ugnaenni himikaty Kultura PravicUzroven pismennasci naselnictva amal 97 Kolkasc navuchencay kalya 25 mln chal Dzejnichayuc 300 VNU i kaledzhay u yakih navuchayucca 442 tys studentay Syaredniya prafesijnyya vuchylishchy navedvayuc 1 4 mln chal Pa paslyayniversiteckim pragramam navuchayucca 19 tys chal Usyo srodki masavaj infarmacyi z yaylyayucca dzyarzhaynymi albo farmalna nalezhac gramadskim arganizacyyam abo tvorchym sayuzam V etnamskae infarmacyjnae agenctva mae pradstaynictvy y garadah Hashymine i Danange 61 karpunkt na terytoryi SRV i 25 karpunktay za myazhoj Vydayucca 150 gazet 337 chasopisay i kalya dvuh dzesyatkay byuletenyay ih agulny tyrazh prykladna 680 mln asobnikay Shtodnya vyhodzyac 24 centralnyya i myascovyya gazety Najbolej aytarytetnyya i vysokatyrazhnyya Nyanzan Narod Kuandoj nyanzan Narodnaya armiya Hanoj moj Novy Hanoj Laadong Praca Sajgon zyajfong Vyzvaleny Sajgon Tuojche Moladz i vyachernyaya Tintyk Vestki Televizijnae vyashchanne zabyaspechvae adzinaya dzyarzhaynaya telekampaniya VTV Maecca try agulnanacyyanalnyh telekanala aficyjny VTV1 navukova adukacyjny VTV2 i infarmacyjna zabaylyalny VTV3 Radyyovyashchanne zdzyajsnyae dzyarzhaynae radyyo Golas V etnama Na syonnyashni dzen u kraine nalichvaecca bolsh 70 elektronnyh gazet yakiya atrymali licenziyu Ministerstva infarmacyi i kamunikacyj SRV Samyya papulyarnyya internet gazety Vietnamnet www vnn vn i VNExpress www vnexpress net Uzbroenyya sily PravicUzbroenyya sily yklyuchayuc regulyarny kampanent V etnamskaya narodnaya armiya VNA i vojski Ministerstvy gramadskaj byaspeki MOB a taksama neregulyarny sily narodnaga apalchennya i samaabarony NASA Organy vyshejshaga vaennaga kiravannya Centralny vaenny partyjny kamitet CVPK Svaet nacyyanalnaj abarony i byaspeki SNAIB Ministerstva nacyyanalnaj abarony Generalny shtab VNA Vyarhoyny galoynakamanduyuchy yzbroenymi silami i starshynya SNAIB prezident SRV Nguen Min Chyet chlen CVPK Belaruska v etnamskiya adnosiny PravicSacyyalistychnaya Respublika V etnam pryznala nezalezhnasc Respubliki Belarus 27 snezhnya 1991 goda Dyplamatychnyya adnosiny pamizh krainami ystanoyleny 24 studzenya 1992 g U snezhni 1997 g gandlyovae pradstaynictva Respubliki Belarus u Sacyyalistychnaj Respublicy V etnam peraytvorana y Pasolstva Pasolstva V etnama y g Minsku adkryta y kancy 2003 goda U krasaviku 1997 i krasaviku 2008 g Prezident Respubliki Belarus A R Lukashenka naveday V etnam z aficyjnymi vizitami U zhniyni 1998 Respubliku Belarus naveday Prezident Sacyyalistychnaj Respubliki V etnam Chan Dyk Lyong U mai 2010 g Prezident V etnama Nguen Min Chyet naveday Respubliku Belarus z aficyjnym vizitam U 2000 2006 gadah pravedzeny abmen vizitami na yzroyni prem er ministray i kiraynikoy parlamentay dzvyuh krain U sakaviku 2009 g adbyysya abmen vizitami delegacyj pradstaynikoy Nacyyanalnyh shoday Belarusi i V etnama U krasaviku 2009 g adbyysya vizit u Respubliku Belarus Starshyni Nacyyanalnaga shodu Sacyyalistychnaj Respubliki V etnam Nguen Fu Chongam U kastrychniku 2010 V etnam naveday Starshynya Palaty pradstaynikoy Nacyyanalnaga shodu Respubliki Belarus Uladzimir Andrejchanka 2 maya 2008 g V etnam u aficyjnym paradku infarmavay ab ratyfikacyi belaruskaj paprayki da Dadatku V da Kiyockaga pratakola U verasni 2009 g adbyysya vizit u Respubliku Belarus v etnamskaj delegacyi na chale z Generalnym Aydytaram V etnama Vyong Dzin Hue U hodze vizitu adbylisya sustrechy sa starshynyoj KDK Belarusi Z K Lomacem Starshynyoj Saveta Respubliki Nacyyanalnaga Shodu Belarusi B V Baturam navedvanne sheragu belaruskih pradpryemstvay U kastrychniku 2009 pravedzeny vizit u Respubliku Belarus Namesnika Prem er ministra Sacyyalistychnaj Respubliki V etnam Haang Chung Haya U studzeni 2010 g adbyysya vizit u Respubliku Belarus Ministra yustycyi V etnama Ha Hung Kyonga u trayni 2010 g mera g Hanoya Nguen The Thaa U peryyad z 29 listapada pa 1 snezhnya 2011 g adbyysya aficyjny vizit Prem er ministra Respubliki Belarus Mihaila Myasnikovicha y Sacyyalistychnuyu Respubliku V etnam U cherveni 2015 u Belarusi prajshli dni v etnamskaj kultury 8 Znoski https data iana org time zones tzdb 2021e asia a b v Pravovye sistemy stran mira 2001 s 146 a b v Nacionalnye parlamenty mira 2005 s 259 Nacionalnye parlamenty mira 2005 s 259 260 Pravovye sistemy stran mira 2001 s 147 Nacionalnye parlamenty mira 2005 s 261 a b Pravovye sistemy stran mira 2001 s 148 V etnamskaya delegacyya pra Belarus Lepshae shto my bachyli tut geta pryroda i borshch nedastupnaya spasylka Regiyanalnaya gazeta Uzyata z https be wikipedia org w index php title V etnam amp oldid 4445566